Naša rehoľná komunita si v stredu 8. novembra konala mesačnú duchovnú obnovu. Vycestovali sme do maďarského Miškolca. Toto mesto i náš kláštor sú silno spojené s osobou Božieho sluhu Didaka Kelemena. V krypte pod kostolom je taktiež hrob p. Bogdana Adamczyka, ktorý bol niekoľko rokov brehovským gvardiánom. Modlitbou a svätou omšou za zosnulého spolubrata sme ukončili dušičkovú oktávu. Zároveň sme prežili krásny deň s tunajšími spolubratmi, ktorí nás milo prijali.
Minoriti sa rozhodli založiť kláštor v Miškolci na provinciálnej kapitule, ktorá sa konala v Prešove roku 1724. Kláštor bol oficiálne erigovaný 29. apríla roku 1729. Krátko na to sa stal jeho gvardiánom páter Didak Kelemen. Tento muž mal vplyvných priateľov: jágerského biskupa Gabriela Erdödyho a grófa Sándora Károlyiho, ktorí mu všemožne pomáhali dielo uskutočniť. Aj vďaka nim dostali bratia na stavbu kostola a kláštora miesto, kde pôvodne stál mariánsky kostol neskôr zničený Turkami. Páter Didak bol v meste obľúbený pre svoj svätý život, múdrosť a mnohé zázraky, ktoré sa konali na jeho príhovor. Prakticky okamžite po erigovaní kláštora sa začalo so stavebnými prácami na kostole, ktoré viedol architekt Giovanni Baptista Carlone. Dňa 1. augusta roku 1736 bol v novom chráme slávnostne konsekrovaný hlavný oltár zasvätený tajomstvu nanebovzatia Panny Márie. Kostol mal už aj priestrannú kryptu, dokončený bol však až v roku 1743. Bratia hneď nato začali so stavbou kláštora a kláštornej školy. Celé dielo bolo ukončené v roku 1760. V nasledujúcom období sa tento dom tešil medzi rehoľníkmi veľkej obľube. Často bol určený ako miesto na konanie provinciálnych kapitúl a zasadania provinciálneho definitória. Pri veľkom požiari Miškolca v roku 1843 utrpel kostol i kláštor vážne škody. Všetko bolo obnovené podľa zachovaných pôvodných plánov. V noci 17. júna 1950 boli z kláštora deportovaní rehoľníci, novici a bohoslovci, celkom desať osôb. Po páde komunizmu sa doň minoriti vrátili. Obnovili v Miškolci rehoľný život aj farské spoločenstvo. Vo veľkej budove kláštora založili chlapčenský internát. Od roku 1998 tu prevádzkujú vývarovňu pre chudobných, ktorá teraz každodenne obslúži okolo tisíc osôb. Ich kostol na Námestí hrdinov je považovaný za najdôležitejší chrám mesta. Bratia tu však žijú v charakteristickej františkánskej skromnosti a jednoduchosti. V jednom z najväčších miest Maďarska chovajú na dvore prepelice i sliepočky. Usilujú sa kráčať v stopách zakladateľa konventu, pátra Didaka Kelemena, ktorý dodnes požíva v meste silnú povesť svätosti. V Ríme prebieha záverečná fáza jeho procesu blahorečenia.