Zápas s Bohom

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18,1-8)

Biblická tradícia hovorí, že Izrael sa zrodil v modlitbe. Dvanásť kmeňov má predsa jedného otca, patriarchu Jakuba. Ten raz po celú noc zápasil s akýmsi mužom, ktorý bol omnoho mocnejší, ale pred východom slnka sa nechal poraziť. Vtedy Jakub rozpoznal, že sa prel s Bohom, preto sa príbeh končí tým, že od porazeného protivníka dostáva požehnanie a nové meno - Izrael (Ten, čo zápasí s Bohom). Prorok Ozeáš interpretuje Jakubov boj ako modlitbu.

Písmo svedčí, že kým sa budeme modliť, budeme víťaziť nielen nad zlom, ktorého je vo svete dosť, ale dokážeme víťaziť i nad Bohom! Ako si to predstaviť? Je to ako keď trojročný chlapec položí na lopatky svojho otca. Taký súboj sa končí vždy radostným smiechom a otcovským objatím. Možno preto je Ježiš v Lukášovom evanjeliu predovšetkým mužom modlitby. Aj pre nás a pre budúcnosť našich rodín má modlitba obrovský význam. Nezabudnime na to.