Prorok provokatér

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ (Mt 3,1-12)

Boh stále vyzýva na cestu a Izrael putuje von z Egypta, potom smerom ku krajine, ktorá bola prisľúbená Abrahámovmu potomstvu. Neskôr putujú hore do Jeruzalema a do chrámu. Ján Krstiteľ narušil tento poriadok. Bol kňazom, no centrom jeho života nebola chrámová liturgia, bol prorokom, no nehlásal slovo na námestiach. Ľudia, ktorí ho chceli počuť, museli odísť z Jeruzalema, zísť do púšte a vyjsť aj z krajiny, ktorú im dal Boh. Rituál krstu sa konal na mieste, kde Mojžišov nasledovník Jozue voviedol Boží ľud do Zasnúbenej zeme. Tento krst bol pokusom o nové prevedenie Izraelitov cez svätú bránu, za ktorou budú žiť nový život pod vedením svojho Spasiteľa a Záchrancu.

Adventom sme začali sláviť nový liturgický rok. Je zaujímavé, že cyklus života cirkvi sa nezačína Kristovým príchodom, ale tým, že v našich srdciach sa rodí túžba prijať ho a prispôsobiť mu náš život. Ján je prorok, ktorý viac provokuje, než prorokuje. Stimuluje našu vôľu meniť zabehané zvyky, životný štýl a spôsob, akým o Bohu myslíme a akým sa na neho obraciame.

Teraz je jasné, že obrátenie nie je formalita, ktorú vykonáme pred Vianocami behom pár minút. Je to cesta, ktorou sme ešte nešli, práca, ktorú nie sme asi ani schopní bez Kristovej pomoci zavŕšiť. On sám ju s nami a v nás dokončí, keď sa medzi nami zjaví v sláve a daruje nám svoj život a svojho Ducha. Tí, čo počuli Jánov hlas, majú už za sebou ohromný kus cesty a stoja pred bránou do nového života. Bola by škoda, keby sa stojac pred ňou rozhodli odísť bez vnútornej zmeny tam, odkiaľ prišli.