Pieseň zmierenia

Vedeli ste, že pieseň Laudato si, ktorú sv. František zložil na sklonku svojho života, pomohla zmieriť rozhnevaného biskupa a richtára mesta Assisi? Starý prameň zvaný Legenda z Perugie hovorí o tom, ako sv. František k svojej piesni chvál dopísal prvý dodatok s túžbou presvedčiť mocných hnevníkov k uzavretiu mieru.

Strofa odpustenia

V tom istom období, keď František ležal chorý a už skomponoval a dal zaspievať svoj chválospev, stalo sa, že vtedajší biskup Assisi exkomunikoval mestského richtára. Ten sa rozzúril a z pomsty vydal tvrdé nariadenie, že nikto nemá biskupovi predávať alebo od neho kupovať čokoľvek, ani s ním uzatvárať zmluvy. Až do tej miery sa navzájom nenávideli.

František, hoci bol chorý, sa nad nimi zľutoval, najmä preto, že žiaden cirkevný ani svetský predstaviteľ sa nezaujímal o obnovenie pokoja a súladu medzi nimi. Povedal svojím spoločníkom: "Pre nás, služobníkov Božích, je veľká hanba, že sa biskup a richtár tak veľmi nenávidia a nikto sa neusiluje zjednať medzi nimi mier a súlad.“ Potom zložil túto strofu, ktorá mala byť pridaná k jeho chválospevu:

Buď pochválený, môj Pane, za tých, čo odpúšťajú pre tvoju lásku

a znášajú slabosť a trápenie.

Blahoslavení tí, čo to pokojne znášajú,

lebo ty, Najvyšší, ich budeš korunovať.

Potom zavolal jedného zo svojich spoločníkov a povedal mu: "Choď a povedz richtárovi v mojom mene, aby prišiel na biskupstvo spolu s veľmožmi mesta a ďalšími, ktorých môže so sebou priviesť." Ten brat sa vydal na cestu a Svätý povedal ďalším dvom spoločníkom: "Choďte a spievajte Pieseň brata Slnka v prítomnosti biskupa a richtára a ostatných, ktorí sú tam prítomní. Dúfam, že Pán naplní ich srdcia pokorou a uzavrú mier a vrátia sa k priateľstvu a náklonnosti, aké mali predtým."

Keď sa všetci zhromaždili vo vnútornom nádvorí biskupstva, tí dvaja bratia vstali a jeden z nich povedal: "František zložil počas svojej choroby Chválospevy na Pána za jeho stvorenia, na chválu Boha a na povzbudenie blížneho. Prosím vás, aby ste ich počúvali s oddanosťou." Tak začali spievať. Richtár sa okamžite postavil a so zopnutými rukami, ako sa robí počas čítania Evanjelia, plný živej oddanosti, dokonca s plačom, pozorne počúval. Mal totiž veľkú vieru a úctu k Františkovi.

Keď Chválospev skončil, richtár povedal pred všetkými prítomnými: "Hovorím vám pravdu, že nielen pánovi biskupovi, ktorého mám považovať za svojho pána, ale bol by som ochotný odpustiť aj tomu, kto by mi zavraždil brata alebo syna." Potom padol k nohám biskupa a povedal mu: "Pre lásku k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a jeho služobníkovi Františkovi som pripravený vás vo všetkom uspokojiť, ako sa vám zapáči."

Biskup ho vzal do náručia, vstal a odpovedal mu: "Pre úrad, ktorý zastávam, by som mal byť pokorný. Bohužiaľ, mám povahu náchylnú k hnevu. Prosím ťa, aby si mi odpustil." A tak sa tí dvaja objali a pobozkali s veľkou srdečnosťou a náklonnosťou.

Františkov dar proroctva

Bratia boli veľmi dojatí, keď videli svätosť Františka, pretože sa do bodky splnilo to, čo predpovedal o mieri a súlade tých dvoch. Všetci, ktorí boli svedkami tejto scény a počuli tie slová, považovali to za veľký zázrak a pripisovali Františkovi zásluhu za to, že sa Pán tak náhle dotkol sŕdc dvoch protivníkov. Tí sa po takom vážnom škandále bez toho, aby si ďalej spomínali na vzájomné urážky, vrátili k úprimnej zhode.

A my, ktorí sme žili s Františkom, svedčíme, že kedykoľvek predpovedal: "Táto vec je taká, bude taká," vždy sa to do bodky splnilo. A videli sme na vlastné oči toľko príkladov, že by bolo zdĺhavé ich písať a rozprávať.