REGULA SV. FRANTIŠKA

​

Bula pápeža Honória III. o Regule menších bratov

Honórius, biskup, sluha sluhov Božích. Milovaným synom, bratovi Františkovi a ostatným bratom z Rehole menších bratov, pozdrav a apoštolské požehnanie. Býva zvykom Apoštolskej stolice prejavovať priaznivú ochotu zbožným prianiam a počestným túžbam žiadateľov. Preto, milovaní synovia v Pánovi, naklonený vašich zbožným prosbám, regulu vášho rádu, schválenú našim predchodcom blahej pamäti pápežom Inocentom, obsiahnutú v tomto liste, Vám pápežskou právomocou potvrdzujeme a ochranou tohto listu zabezpečujeme. Jej znenie je takéto

 

Hlava I.

V mene Pánovom sa začína život Menších bratov

Toto je Regula a život Menších bratov: Zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v poslušnosti, bez vlastníctva a v čistote. Brat František sľubuje poslušnosť a úctu pánu pápežovi Honoriovi a jeho riadne zvoleným nástupcom a rímskej Cirkvi. A ostatní bratia sú povinní poslúchať brata Františka a jeho nástupcov.
 
Hlava II.
O tých, čo chcú takýto život prijať a ako ich treba prijímať

Ak niektorí budú chcieť prijať takýto život a prídu k našim bratom, nech ich pošlú k svojim provinciálnym ministrom, lebo len im a nikomu inému nie je dovolené prijímať bratov. Ministri nech ich však starostlivo vyskúšajú z katolíckej viery a cirkevných sviatostí. A ak toto všetko veria a chcú verne vyznávať a až do konca pevne zachovávať a nemajú manželiek, alebo ak sú ženatí a ich manželky vstúpili do kláštora, alebo so súhlasom diecézneho biskupa im dali dovolenie a už zložili sľub zdržanlivosti a manželky sú v takom veku, že nemôže o nich vzniknúť podozrenie, nech im povedia slová svätého evanjelia, aby šli a predali všetko, čo majú a usilovali sa rozdať chudobným (porov. Mt 19, 21). Ak by to nemohli urobiť, stačí im dobrá vôľa. A bratia a ich ministri nech sa vyvarujú starať sa o ich časné veci, aby o nich mohli slobodne rozhodnúť, ako im vnukne Pán. Ak by však žiadali o radu, ministri ich môžu poslať k niektorým bohabojným ľuďom, aby podľa ich rady rozdali svoj majetok chudobným.

 

Potom nech im dajú skúšobný odev, totiž dva habity bez kapucne, cingulum, spodky a kaparon až po cingulum, okrem prípadu, že by ministri podľa Božieho vnuknutia uznali niečo iné za vhodné. Po skončení skúšobného roku nech pod poslušnosťou sľúbia, že budú vždy tento život a Regulu zachovávať. A podľa dekrétu pána pápeža im nebude nijako dovolené z tejto rehole vystúpiť, lebo podľa svätého evanjelia: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo" (Lk 9, 62).

 

A tí, čo už sľúbili poslušnosť, nech majú jeden habit s kapucňou, a kto by si prial, druhý bez kapucne. A ktorých núti potreba, môžu nosiť obuv. Všetci bratia nech sa s Božím požehnaním obliekajú do skromných odevov a môžu ich opravovať záplatami z hrubého súkna. Napomínam ich však a vyzývam, aby nepohŕdali ľuďmi a neposudzovali tých, čo sa obliekajú do jemných a pestrých rúch a požívajú vyberané jedlá a nápoje, ale skôr nech každý posudzuje seba a pohŕda sám sebou.
 

Hlava III.
O cirkevných hodinkách, o pôste a ako majú bratia chodiť po svete

Klerici nech vykonávajú cirkevné hodinky podľa spôsobu svätej rímskej Cirkvi, okrem Žaltára, z ktorého môžu mať breviáre. Laici však nech sa modlia dvadsaťštyri Otčenášov za Matutinum, za Chvály päť, za Prvú, Tretiu, Šiestu a Deviatu, za každú z nich sedem, za Vešpery dvanásť, za Kompletórium sedem a nech sa modlia za zomrelých.

 

A nech sa postia od sviatku Všetkých svätých až do Narodenia Pána. Tých však, čo zachovávajú dobrovoľne svätý pôst, ktorý sa začína po Zjavení Pána a trvá nepretržite štyridsať dní, ktorý Pán posvätil svojím svätým pôstom (porov. Mt 4, 2), nech Pán požehná; ktorí ho však nechcú zachovávať, nie sú povinní. Avšak druhý pôst až do vzkriesenia Pána nech zachovávajú. Inokedy, okrem piatku, nie sú povinní sa postiť. Avšak v čase zrejmej potreby bratia nech nie sú povinní telesne sa postiť.

 

Radím však, napomínam a vyzývam svojich bratov v Pánovi Ježišovi Kristovi, keď pôjdu svetom, aby sa nehádali, neškriepili o slová a neposudzovali iných, ale nech sú tichí, mierumilovní a skromní, vľúdni a pokorní, nech s každým úctivo hovoria, ako sa svedčí (porov. Tít 3, 2; 2Tim 2, 14). A nemajú jazdiť na koni, ak ich k tomu nenúti zrejmá potreba alebo choroba. Keď vstúpia do ktoréhokoľvek domu, nech najprv povedia: "Pokoj tomuto domu" (porov. Lk 10, 5). A podľa svätého evanjelia môžu jesť zo všetkých pokrmov, čo im predložia (porov. Lk 10, 8).
 
Hlava IV.
Bratia nemajú prijímať peniaze

Prísne prikazujem všetkým bratom, aby neprijímali peniaze alebo iné platidlá, ani sami, ani cez prostredníkov. Avšak o potreby chorých a o ošatenie ostatných bratov nech sa starajú ministri a kustódi s prispením duchovných priateľov, ako uznajú za vhodné, podľa podmienok miest, časov a studených krajov, pritom však, ako bolo povedané, nech vždy dbajú o to, aby neprijímali peniaze alebo iné platidlá.
 
Hlava V.
O spôsobe práce

Bratia, ktorým dal Boh milosť pracovať, nech pracujú verne a zbožne, totiž tak, aby sa vyhli záhaľke, ktorá je nepriateľkou duše, a tak v sebe nevyhasili ducha svätej modlitby a zbožnosti, ktorému majú slúžiť všetky ostatné časné veci. Ako odmenu za prácu nech prijímajú životné potreby pre seba a svojich spolubratov okrem peňazí a platidiel, a to pokorne, ako sa svedčí na Božích služobníkov a nasledovníkov svätej chudoby.
 
Hlava VI.
Bratia si nemajú nič privlastňovať. Ako majú prosiť o almužnu. O chorých bratoch

Bratia nech si nič neprivlastňujú, ani dom, ani miesto, ani nijakú vec. Ale ako pútnici a cudzinci na tomto svete (porov 1Pt 2, 11), nech v chudobe a pokore slúžia Bohu, nech s dôverou chodia pýtať almužnu a nech sa za to nehanbia, lebo aj Pán sa na tomto svete stal pre nás chudobným (porov. 2Kor 8, 9). To je tá vznešenosť úplnej chudoby, ktorá vás, mojich najmilších bratov, ustanovila za dedičov a vládcov nebeského kráľovstva, na veci vás urobila chudobnými, ale povýšila čnosťami (porov. Jk 2, 5). Toto nech je váš podiel, ktorý vedie do krajiny žijúcich (porov Ž 142, 6). Toho sa, najmilší bratia, celkom pridŕžajte a pre meno nášho Pána Ježiša Krista na tomto svete nechcite mať nikdy nič iné.

 

A kdekoľvek bratia sú alebo sa budú zdržiavať, nech sa správajú k sebe navzájom ako domáci. A bez strachu nech jeden druhému vyjavia svoje potreby, lebo ak matka živí a miluje svojho telesného syna (porov. 1Sol 2, 7), či nie omnoho viac má každý milovať a starať sa o svojho duchovného brata? A ak z nich niekto ochorie, ostatní bratia nech mu slúžia tak, ako by si to sami priali (porov. Mt 7, 12).
 

Hlava VII.
Aké pokánie sa má uložiť bratom, ktorí zhrešili

Keby niektorí z bratov, zvedení nepriateľom, smrteľne zhrešili a išlo by o také hriechy, o ktorých sa bratia dohodli, že sú vyhradené samotným provinciálnym ministrom, menovaní bratia sú povinní obrátiť sa na nich čo najrýchlejšie a bez meškania. Ak sú samotní ministri kňazmi, nech im milosrdne uložia pokánie; ak nie sú kňazmi, nech ho uložia prostredníctvom iných kňazov rádu, ako uznajú pred Bohom za najlepšie. Nech sa nehnevajú a nerozčuľujú pre hriech iného, lebo hnev a rozčuľovanie u nich aj u ostatných prekážajú láske.
 
Hlava VIII.
O voľbe generálneho ministra tohto bratstva a o svätodušnej kapitule

Všetci bratia musia mať vždy jedného z bratov tejto rehole za generálneho ministra a sluhu celého bratstva a musia ho prísne poslúchať. Keď zomrie, provinciálni ministri a kustódi majú zvoliť nástupcu na svätodušnej kapitule, na ktorú sa provinciálni ministri majú vždy spolu zísť, kam určí generálny minister a to raz za tri roky, alebo v inej dlhšej, či kratšej dobe, ako to menovaný generálny minister nariadil.

 

Keby však všetkým ministrom a kustódom bolo zrejmé, že generálny minister nestačí na službu pre spoločné blaho bratov, menovaní bratia, ktorým je zverená voľba, sú v mene Pánovom povinní zvoliť si iného za kustóda. Po svätodušnej kapitule jednotliví ministri a kustódi, ak budú chcieť a uznajú za vhodné, môžu ešte v tom roku zvolať bratov na kapitulu.
 
Hlava IX.
O kazateľoch

Bratia nech nekážu v biskupstve toho biskupa, ktorý im to zakázal. Nikto z bratov nech sa neodváži kázať ľudu, ak ho generálny minister tohto bratstva nevyskúšal a neuznal za schopného, a nebol mu zverený kazateľský úrad. Napomínam a vyzývam bratov, aby v kázňach, ktoré konajú, bola ich reč premyslená a jasná. (porov. Ž 12, 7; Ž 18, 31), na úžitok a vzdelanie ľudu. Nech mu kážu o chybách a čnostiach, treste a sláve, a to stručne, lebo Pán hovoril na zemi krátkou rečou (porov. Rim 9, 28).
 
Hlava X.
O napomínaní a karhaní bratov

Bratia, čo sú ministrami a sluhami ostatných bratov, nech navštevujú a napomínajú ostatných bratov a pokorne a láskavo ich naprávajú a nech im neprikazujú nič, čo by bolo proti ich duši a našej Regule. Podriadení bratia nech si však uvedomia, že pre Boha sa zriekli vlastnej vôle. Preto im prísne prikazujem, aby poslúchali svojich ministrov vo všetkom, čo sľúbili Bohu zachovávať a čo nie je proti ich duši a našej Regule.

 

A kdekoľvek sa nachádzajú bratia, ktorí by vedeli a poznali, že nemôžu Regulu v jej duchu zachovávať, môžu a majú sa obrátiť na svojich ministrov. Ministri nech ich príjmu láskavo a dobrotivo a nech sa k nim správajú tak prívetivo, aby s nimi mohli hovoriť a konať ako páni so svojimi sluhami, lebo tak to má byť: aby ministri boli sluhami všetkých bratov.

 

Napomínam však a povzbudzujem bratov v Pánu Ježišovi Kristovi, aby sa chránili všetkej pýchy, márnej slávy, závisti, lakomstva (porov. Lk 12, 15), starostí a znepokojovania sa o tento svet (porov. Mt 13, 22), ohovárania a reptania.

 

A tí, čo nevedia čítať a písať, nech sa nestarajú o to, aby sa to naučili, ale nech pamätajú na to, že nadovšetko majú túžiť po tom, aby mali Pánovho Ducha a jeho sväté pôsobenie, aby sa k nemu vždy s čistým srdcom modlili, aby boli pokorní a trpezliví v prenasledovaní a chorobe, aby milovali tých, čo nás prenasledujú, hanobia a tupia, lebo Pán hovorí: "Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú a o vás zle hovoria" (porov. Mt 5, 44). "Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo" (Mt 5, 10) "Ale kto vytrvá do konca, bude spasený" (Mt 10, 22).
 
Hlava XI.
Bratia nemajú chodiť do ženských kláštorov

Prísne zakazujem všetkým bratom, aby nemali podozrivé styky alebo reči so ženami, taktiež aby nechodili do ženských kláštorov okrem tých, ktoré dostali od Apoštolskej stolice osobitné povolenie. A nemajú byť kmotrami mužom alebo ženám, aby pri tej príležitosti nevzniklo pohoršenie medzi bratmi alebo o bratoch.
 

Hlava XII.
O tých, čo idú medzi Saracénov alebo iných neveriacich

Bratia, ktorí by chceli ísť z Božieho vnuknutia medzi Saracénov a iných neveriacich, nech žiadajú dovolenie od svojich provinciálnych ministrov. Ministri však nech dajú povolenie iba tým, ktorých uznali za súcich na toto poslanie.

 

A tiež pod poslušnosťou ukladám provinciálnym ministrom, aby si vyžiadali od pána pápeža jedného z kardinálov rímskej Cirkvi, ktorý by bol správcom, ochrancom a napravovateľom bratstva, aby sme boli vždy poddaní a podriadení svätej rímskej Cirkvi a vytrvali v katolíckej viere (porov Kol 1, 23), aby sme zachovávali chudobu, pokoru a sväté evanjelium nášho pána Ježiša Krista, čo sme pevne sľúbili.

 

Nech teda nikomu z ľudí nie je dovolené túto listinu nášho potvrdenia porušiť alebo sa jej opovážlivo protiviť. Kto by sa však o to opovážlivo pokúšal, nech vie, že upadne do nemilosti všemohúceho Boha a jeho svätých apoštolov Petra a Pavla.

 

Dané v Lateráne 29. novembra, v ôsmom roku nášho Pontifikátu.

​

 

 

TESTAMENT SV. FRANTIŠKA

Pán dal mne, bratovi Františkovi, že som takto začal konať pokánie: kým som bol v hriechoch, zdalo sa mi príliš trpké, čo i len pozrieť na malomocných. Sám Pán ma medzi nich zaviedol a ja som im preukázal milosrdenstvo. Keď som od nich odchádzal, to, čo sa mi zdalo trpké, premenilo sa mi na sladkosť duše a tela. Potom som trochu porozmýšľal a opustil som svet.

A Pán mi dal takú vieru, že som sa v kostoloch takto jednoducho modlil: "Klaniame sa ti Pane Ježišu Kriste, tu i vo všetkých tvojich chrámoch po celom svete a dobrorečíme ti, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet. Potom mi Pán dal a dáva takú dôveru ku kňazom, čo žijú podľa svätej rímskej Cirkvi, kvôli ich sväteniu, že i keby ma prenasledovali, chcem sa k nim utiekať. A keby som mal takú múdrosť ako Šalamún a našiel by som najúbohejších svetských kňazov na farách, kde pôsobia, nechcem kázať proti ich vôli. Voči nim i všetkým ostatným chcem mať bázeň, chcem ich milovať a ctiť ako svojich pánov. A nechcem posudzovať ich hriechy, lebo v nich poznávam Božieho Syna a sú mojimi pánmi. Robím to preto, lebo z najvyššieho Božieho Syna na tomto svete telesným zrakom nič nevidím, iba Najsvätejšie telo a krv, ktoré sami prijímajú, a len oni iným vysluhujú. A tieto najsvätejšie tajomstvá chcem nadovšetko uctievať, vážiť si ich a uchovávať na vznešených miestach. Kdekoľvek nájdem najsvätejšie mená a jeho slová napísané na nevhodných miestach, chcem ich pozbierať a prosím, aby sa zbierali a uložili na čestnom mieste. A všetkých teológov a tých, ktorí nám ohlasujú sväté Božie slová, si máme ctiť a vážiť ako tých, ktorí nám dávajú ducha a život (porov. Jn 6, 64).

A keď mi Pán zveril starosť o bratov, nikto mi neukazoval, čo mám robiť, ale sám Najvyšší mi zjavil, že mám žiť podľa svätého evanjelia. Dal som to stručnými slovami napísať a pán pápež mi to potvrdil. A tí, čo prichádzali, aby prijali tento spôsob života, všetko, čo mohli mať, dávali chudobným (porov. Tb 1, 3) a boli spokojní s jedným habitom, zaplátaným zvnútra i zvonku, cingulom a spodkami a viacej sme nechceli mať. Cirkevné hodinky sme sa my, klerici, modlili podľa ostatných klerikov. Laici sa modlili Otčenáše. A veľmi radi sme sa zdržiavali v kostoloch a boli sme jednoduchí a poddaní všetkým.

A ja som pracoval vlastnými rukami a chcem pracovať a veľmi si prajem, aby sa všetci bratia zamestnávali nejakou počestnou prácou. Tí, čo nevedia pracovať, nech sa naučia, nie z túžby po odmene za prácu, ale pre dobrý príklad a na zahnanie záhaľky. Keby sme nedostali odmenu za prácu, utiekajme sa k Pánovmu stolu a z domu do domu prosme o almužnu.

Pán mi zjavil, aby som takto pozdravoval: "Nech ti Pán udelí pokoj" (porov. Nm 6, 26).

Bratia nech sa chránia prijímať kostoly, chudobné príbytky a všetko, čo sa pre nich stavia, ak to nie je také, ako sa svedčí na svätú chudobu, ktorú sme v Regule sľúbili. Nech sa tam vždy zdržujú ako cudzinci a pútnici (porov. 1Pt 2, 11).

Prísne nariaďujem všetkým bratom, kdekoľvek sa nachádzajú, aby sa neodvažovali ani sami, ani cez prostredníka žiadať od Rímskej kúrie nejaké listiny v prospech kostola alebo nejakého miesta pod zámienkou kázania, ani pri osobnom prenasledovaní. Ale kdekoľvek ich neprijmu, nech odtiaľ odídu do inej krajiny, aby tam s Božím požehnaním konali pokánie.

A stále chcem poslúchať generálneho ministra tohto bratstva a každého gvardiána, ktorého mi určí. A tak chcem byť v jeho rukách, aby som nemohol ísť alebo konať proti poslušnosti a proti jeho vôli, pretože je mojím pánom. A hoci som jednoduchý a chorľavý, predsa chcem mať vždy pri sebe klerika, aby mi odriekal Ofícium, ako to nariaďuje Regula. A všetci ostatní bratia nech sú prísne povinní poslúchať svojich gvardiánov a podľa Reguly sa modliť Ofícium. A keby sa našli niektorí, čo by sa nemodlili Ofícium podľa Reguly a chceli by ho nejakým spôsobom meniť alebo by neboli katolíkmi, všetci bratia, kdekoľvek sa zdržiavajú, keby takého našli, sú pod poslušnosťou povinní zaviesť ho ku kustódovi tohto miesta. A kustód je pod poslušnosťou povinný bedlivo ho strážiť vo dne v noci ako väzňa, aby mu neušiel, kým ho osobne neodovzdá jeho ministrovi. A minister je pod poslušnosťou prísne povinný poslať ho v sprievode takých bratov, ktorí ho budú strážiť vo dne v noci ako väzňa, kým ho neprivedú k ostijskému biskupovi, ktorý je pánom,

A bratia nech nehovoria: "Toto je iná Regula", lebo toto je spomienka, napomenutie, povzbudenie a môj testament, ktorý ja, nepatrný František, zanechávam vám, svojím požehnaným bratom, aby sme Regulu, ktorú sme Pánovi sľúbili, lepšie zachovávali. A generálny minister a všetci ostatní ministri sú pod poslušnosťou zaviazaní k tým slovám nič nepridávať, ani z nich nič neuberať. A tento spis, spolu s Regulou, nech majú vždy so sebou. A na všetkých kapitulách, ktoré konajú, pri čítaní Regule, nech čítajú aj tieto slová.

A všetkým bratom klerikom i laikom pod poslušnosťou prísne nariaďujem, aby k Regule a k týmto slovám nepridávali poznámky vraj: "Takto sa im má rozumieť." Ale ako mi Pán dal schopnosť jednoducho, jasne hovoriť a napísať Regulu i tieto slová, tak ich jednoducho a bez poznámok chápte a so svätou horlivosťou zachovávajte až do konca. A každého, kto toto zachováva, nech v nebi naplní požehnanie Najvyššieho Otca a na zemi požehnanie jeho milého Syna s Najsvätejším Duchom Tešiteľom i so všetkými nebeskými mocnosťami a so všetkými svätými. A ja, brat František, váš nepatrný sluha, nakoľko môžem, potvrdzujem vám toto najsvätejšie požehnanie. Amen.

Povzbudenie nášho svätého otca Františka

Najmilší bratia a naveky požehnaní synovia, počujte ma, počujte hlas svojho Otca: Veľké veci sme sľúbili, väčšie však boli sľúbené nám. Zachovajme, čo sme sľúbili, po prisľúbených túžme. Rozkoš je krátka, trest večný. Utrpenie je nepatrné, sláva nekonečná. Mnohí sú povolaní, málo je vyvolených, všetci dostanú odplatu. Amen.