Pri antropologickom výskume kostí nájdených v areáli románskeho kostola sa zistili nečakané zaujímavosti.
V polovici 18. storočia presťahovali manželia Imrich a Františka Barkóciovci minoritov z Radu do Brehova. Komunita, ktorá tam vytrpela veľa od ľudí aj od prírody, dostala možnosť prísť na bezpečnejšie a obývateľnejšie miesto. V Brehove stál v tom čase starý románsky kostol zasvätený sv. Michalovi. Pri ňom boli zvyšky akejsi budovy, okolo kostola sa nachádzal cintorín. Práve na ňom vyrástla v rokoch 1753 - 1767 dnešná baroková budova kláštora. Kostol bol vtedy zásadne upravený. Rehoľníci k nemu pristavali Kaplnku sv. Antona a malú predsieň. Zbúrali tiež východnú apsidu a zväčšili presbytérium. Pod svätyňou vytvorili kryptu. Tá slúžila pôvodne rodine Barkóciovcov. V minulom storočí bola viackrát vyrabovaná. V súčasnosti sa v nej nachádzajú aj ľudské kosti, ktoré boli nájdené pri rôznych výkopových či archeologických prácach v okolí kláštora.
V pondelok 19. februára preskúmali tieto ľudské ostatky antropologičky pod vedením pani doc. RNDr. Evy Petrejčíkovej, PhD. z Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity. Vedecké pracovníčky vyjadrili prekvapenie nad skutočnosťou, že mnoho jedincov pochovaných v okolí brehovského kostola trpelo zriedkavou patológiou pohybového ústrojenstva. Tá sa vyskytuje pri dvoch ochoreniach: ankylozujúca spondylitída (Bechterevova choroba) alebo DISH (Difúzna idiopatická skeletálna hyperostóza). Keďže obe choroby sú zriedkavé, antropologičky vyslovili teóriu, že pri brehovskom kostole mohol v minulosti (ešte pred vznikom kláštora) existovať špitál, ktorý bol zameraný na pomoc takto postihnutým ľuďom. Možno práve tomuto účelu slúžila budova, ktorá bola v čase príchodu rehoľníkov takmer zrútená. Budovy špitálov prebrali minoriti aj pri vzniku kláštorov v Prešove a v Levoči na konci 17. storočia. Záhadu snáď v budúcnosti rozlúštia historici.