Tajná prísada

Keď Judáš vyšiel z večeradla, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13,31-33a. 34-35)

Naša mama bola vynikajúcou kuchárkou. Dom bol vždy plný hostí. Ľudia prichádzali, sedávali v kuchyni, zhovárali sa s ňou a ochutnávali jej špeciality. Mamu často prosili, aby varila na svadbách a rodinných oslavách. Ona pozvania prijímala a vždy so sebou brávala z našej kuchyne starú nádobku, v ktorej mala tajnú ingredienciu zdedenú po svojej mame. Tá ju zdedila po starej mame a tá po prastarej mame. Všetci vedeli, že tajomnej prísade vďačí mama za nezvyčajný úspech. Do nádobky, ktorá bola v rodine posvätnou, nám nikdy nedovolila nazrieť. Nikdy sme ju tiež nevideli, že by jej obsah dopĺňala. Jedného dňa mama z nenazdania omdlela. Záchranka ju odviezla do nemocnice, z ktorej sa už nevrátila. Sedela som na lavici v kuchyni a po lícach mi tiekli veľké slzy. Vtedy som si spomenula na tajomnú krabičku, ktorú by som iste zdedila ja, ak by sa mama na svoj odchod mohla pripraviť. S veľkou bázňou som ju vytiahla zo skrinky a otvorila. Nebola v nej žiadna ingrediencia, iba dokrčený zožltnutý papierik, na ktorom bola ceruzou napísaná zázračná zásada: „Do všetkého, čo budeš robiť, pridaj štipku lásky!“

Ježiš nám pred odchodom k Otcovi zanechal recept na úspech. Je to láska, ktorú jeho učeníci vkladajú do svojich vzťahov a diel, či už výnimočných a vznešených, alebo aj tých úplne obyčajných a každodenných. Pán vie, že svet si to všimne a podľa toho budú jeho učeníci vždy rozpoznateľní a uveriteľní. No stačí naozaj štipka? V kuchyni sme sa naučili, že soľ nemusí byť v jedle viditeľná a vo výslednej chuti nemá dominovať. Napriek tomu nikto nikdy nespochybní zásadu soľ nad zlato.